Čo ma priviedlo k zero waste spôsobu života

Nostalgia starých časov. Milujem staré čiernobiele filmy a farebné seriály z prvorepublikového a vojnového obdobia. Pre niekoho to boli pekné a bohaté časy a pre mnohých aj časy veľkej chudoby. Priznám sa, že mi učarovala elegancia správania sa a obliekania, funkcionalistická architektúra a obchody. Nákup v obchodoch na váhu do vlastného obalu. Obchod s drevenými regálmi, nádobami na rôzny tovar, vrecami s múkou, cukrom…

A keď som si prvýkrát prečítala rozhovor s Beou Johnsonovou, pozrela si fotografie a internetovú stránku, pred očami som mala zrazu čiernobiely film, a tak som zatúžila mať kúsok vtedajších časov doma. Hľadala som možnosti, ako začať, pretože čisto bezobalové obchody u nás ešte neboli a v Česku ešte len začínali. Mala som doma rôzne vrecká zo starých damaškových obrusov, preto som na začiatok nakupovala pekárenské výrobky, zeleninu a ovocie do týchto obalov. Neskôr som si objednala aj iné vrecká z internetu a vyrobila ich aj zo starých manželových manažérskych košieľ. Mlieko som kupovala v mliekomate. Výrazne som začala triediť odpad a piekla som kváskový chlieb. Chlieb som neskôr vypustila.

Manžel bol zo začiatku proti všetkému. Prekážalo mu, že výroba chleba trvá dlho, že smeti vyhadzujem separátne do rôznych kontajnerov, prvýkrát sme sa v našej rodine pokúsili kompostovať. Verila som a vedela, že keď sa presvedčí o zmysluplnosti mojich činností, pridá sa. Aj tak bolo. Pridával sa však postupne a občas frflal. Ja som si však i napriek tomu robila po svojom. Šla som za svojím presvedčením a neľutujem to, pretože tento štýl života nám priniesol to, čo som videla v čiernobielych filmoch. Romantiku a nostalgiu, ktorá mi v súčasnosti veľmi chýbala.

Miriam Miková